13. lis, 2019

Vyzleč ma donaha (2019)

Bola som zbabelá,
ocitla sa bez cnosti,
ako látka spálená.

Dotkla sa prameňa,
v zákutí večného žitia,
odišla duša zmárnená.

Kráčala cez mračná,
túlala sa temnotou,
sťa dáma zázračná.

Zmizli všetky farby,
krášliace mi dušu,
navždy utíchli skladby.

Roztrasená ako osika,
na srdcia poľovala,
svetlom už neblikla.

Zvliekli krehkú kožu,
podhodili ju hriešnikom,
vnútili im pózu.

Dodnes sa stále pýtam,
čia to bola vina,
keď láskou kýcham.

Prebudili divé zviera,
bažiace po pomste,
otvorila sa diera.

Ubehlo mnoho rokov,
kým som prestala trestať
tých nemých prorokov.

Dnes pravdu viem,
takmer ma zabila,
a povstal netopier.