31. bře, 2017

V zabudnutí identity (2009)

    ,,Podľa toho ako sa nešťastne tváriš, som dospela k záveru, že tvoj otec trvá na tom, aby sa svadba konala čím najskôr,“ odvetila pokojne vysoká brunetka a súcitne sa na svoju priateľku zadívala ametystovými očami.

     Alina, princezná z ríše Zenobia, nastávajúca manželka princa Targuinna z ríše Anvaris a budúca kráľovná Ontarie si zastrčila za ucho prameň svetlo plavých vlasov, ktorý jej neposlušne padal do tváre a bezradne vzdychla. ,,Svadba sa má konať už budúci týždeň. Dnes máme byť s princom Targuinnom oficiálne zasnúbení.“

     ,,Ale ty si ho nechceš vziať, nemám pravdu?“ nadhodila znalecky druhá dievčina a prekrížila si ruky na štíhlej hrudi.

Alina sa snažila o pokojný tón, ale keď odpovedala, z jej hlasu sa dala vycítiť bezradnosť a zlosť. ,,Isteže si ho nechcem vziať! Skús sa vžiť do mojej situácie. Môj otec odo mňa čaká, že spasím jeho ríšu, ak sa vydám z rozumu a nie z lásky. Je presvedčený, že je to moja povinnosť, len preto, že som jeho dcéra,“ rozhadzovala rozhorčene bledými rukami a trhla sebou, akoby sa popálila o horúci kov.

     ,,Nerada ti to hovorím, ale ty vieš, že je to tvoja povinnosť. Nemusím ti určite pripomínať, že si ...“

Alina jej prudko skočila do reči a zdvihla ruku do vzduchu, aby na seba upútala priateľkinu pozornosť. ,,Ani mi to radšej nepripomínaj, Cléa,“ dodala výstražne a spustila ruku opatrne dolu, až jej klesla k boku. ,,Ak mám byť úprimná, tak si myslím, že som príliš mladá na to, aby som sa vydávala a viedla manželský život. Ideálne by bolo sa vydať za takých päť rokov.“ Spomínaná Cléa, pokrstená celým menom Cléandra Saphné, princeznina dlhoročná priateľka a jej druhá spriaznená duša nechápavo pokrútila hlavou. ,,Si princezná, a preto je tvojou povinnosťou sa vydať za muža urodzeného pôvodu. Táto úloha ti prináleží už od tvojho narodenia. Nie je iná možnosť, ako ju prijať, Alina. Myslela som si, že si uvedomuješ túto zodpovednosť.“

Kamarátka sa prudko nadýchla pripravená oponovať, ale Cléa jej nedala príležitosť a obratne pokračovala vo svojom brisknom monológu. ,,Viem, že keby ťa okolnosti nenútili k tomu, aby si sa vydávala, tak by si sa rozhodovala inak, ale v tvojom prípade nevidím skutočne iné riešenie. Nie je cesty späť. Je ti to predsa súdené.“ Alina, ktorá bola drobnej postavy a bola oveľa útlejšia ako jej drahá priateľka jej venovala znechutený pohľad. Keď videla, že sa ju opäť snaží presvedčiť o svojej pravde, neovládla sa a skríkla: ,,Cléa, počúvaj ma prosím. Áno, je to moja povinnosť, ale ty ako moja najdrahšia priateľka, ktorú poznám od detstva by si ma mala podporiť a chápať prečo som sa rozhodla zostať bez manžela. Niekedy, keď ťa počúvam, mám pocit, že mi prehovára do duše môj otec.

Dievčina si sfúkla prameň vlasov z čela a zdvihla obočie. ,,Asi by odo mňa bolo trúfalé povedať, že ma to teší, však?.“

Alina urazene našpúlila pery. ,,Teší? Malo by ťa to skôr mrzieť,“ odpovedala sklamane a podišla k miestu kde ležal veľký oválny kameň. Posadila sa na neho a nedbala, že sa jej zašpinia svetlo žlté saténové šaty. Kamarátka ku nej podišla, držiac si rukami zamatovú suknicu nevädzovej farby. Chcela ju povzbudiť, ale nenachádzala slová. Bolo jej smutno pri pohľade na posmutnené oči, ktoré za iných okolností zvykli žiariť ako fosfor.  ,,Možno pre teba manželský život pripraví niečo vzrušujúce a úžasné. Niečo, o čom sa ti nikdy ani nesnívalo. Mala by si tomu dať aspoň šancu.“ Alina sa predklonila, s upreným pohľadom do neba, akoby prosila imaginárne bohyne spravodlivosti, aby jej konečne naslúchali. ,,Tebe sa to ľahko hovorí. Ty sa nemusíš vydávať,“ s odporom zalamentovala, krátko na kamarátku pozrela a potom od nej odvrátila tvár.

     ,,Chceš mi povedať, že sa ti princ Targuinn, ani trošku nepáči?,“ začala si ju doberať s úsmevom na tvári. Alina sa na chvíľu nad mladým princom zamyslela. Vybavila si jeho uhľovo čierne vlasy a kobaltovo modré oči. Musela si v duchu pripustiť, že princ, jej budúci manžel je atraktívny. Ale ona sa za žiadnych okolností nechce vydávať. A keďže veľmi dobre vedela, že jej kamarátka bude do nej neustále dobiedzať, tak nevinne zaklamala. ,,Nie, mne sa ani trochu nepozdáva.“  Cléa sa nedala tak ľahko odbiť, obrátila sa ku nej a so zdvihnutým obočím začala vyzvedať. ,,Si si tým skutočne istá? Spomeň si na to, aké má ...“

     ,,Cléa!,“ nahnevane vykríkla a venovala jej pohľad prejedeného supa: ,,Prestaň s tým! Ty vieš, že sa mi nepáči.“

Dievčina si položila bradu o kolená. ,,Netvrdím, že ho musíš milovať, ale nemôžeš predsa tvrdiť, že nie je príťažlivý!.“

Alina využila kamarátkin záujem o princa a otočila ho v jej neprospech. ,,Nejako priveľmi sa o neho zaujímaš. Nepáči sa náhodou tebe? Vieš, že mne to môžeš povedať.“

     ,,Čože?,“ vyhŕkla, zdvihla hlavu a neveriaco ňou pokrútila. ,,Pane Bože! Samozrejme, že sa mi tvoj nastávajúci nepáči! Ako si niečo také môžeš vôbec myslieť?.“

Alina len pokrčila plecami. ,,Pokojne si ho môžeš vziať. Máte moje úprimné požehnanie. Ja ho nemilujem a ak ho ty ľúbiš ....“

     ,,Neľúbim!,“ vykríkla užasnuto a zovierala prstami chumáčiky trávy. ,,Ani keby som ho milovala, by som si ho nemohla vziať.“

,,Prečo by si nemohla? Veď si slobodná!. A nie si ani princezná! Máš možnosť sa sama rozhodnúť, koho si vezmeš.“

     ,,Nemôžem,“ dodala smutne a prstami sa naďalej pohrávala so sýto zelenými tenkými výhonkami klíčiacimi zo zeme. ,,Prednedávnom mi môj otec povedal, že je neslýchané, aby žena v mojom veku bola naďalej slobodná.“

      Dievčina sa na kamarátku pozorne zadívala. ,,Tebe otec vybral nastávajúceho? Prečo si mi nič nepovedala Cléa? Prečo si sa nezverila?!, vyčítavo sa ozvala a čakala na jej odpoveď.

    ,,Pretože, ty si to tak chcela vidieť. Nechcela som ti brať ilúzie o tom, aký je môj život dokonalý a ideálny. Myslela som si, že keď ti to nepoviem, tak ťa ušetrím od tej bezútešnosti, akú pociťujem vždy, keď na to pomyslím!,“ zvolala so sklamaným hlasom a zlomene sklopila zrak.

   Alina pocítila v duši obrovský zármutok. Vôbec netušila, že aj jej drahá priateľka, ktorá nie je urodzeného pôvodu bola vystavená nútenému sobášu a musí si vziať niekoho, koho nemiluje. Súcitne sa pozrela na kamarátku, nežne sa jej dotkla ramena. ,,Mrzí ma to.“

Cléa si len povzdychla. ,,Môj otec  ma chcel vydať už v trinástich rokoch, ale keďže o mňa ako o chudobnú nevestu nikto nejavil záujem, tak  mu neostávalo nič iné ako sa zmieriť s tým, že jeho jediná dcéra zostane na ocot.“

,,Vôbec som netušila, že si bola nežiaducou nevestou. Verím tomu, že sa páčiš mužom. Veď si pôvabná! Máš lepšiu postavu odo mňa a výraznejšie črty,“ vykríkla úprimne a dúfala, že kamarátke zdvihne aspoň trošku sebavedomie.

Cléa sa pozrela smerom, kde sa pretínali slnečné lúče s pahorkami ďalekého pohoria, ktoré sa nad nebom týčilo ako vzdušní draci a dodala zlomeným hlasom. ,,Môj otec mi vybral za manžela jedného z vysokopostavených hodnostárov. Je ním Stepháne,“ priznala a pri tej predstave sa otriasla odporom. Alina sa na chvíľu zatvárila zamyslene, ale potom sa jej oči rozžiarili ako rozkvitnutý kvet vypínajúcej sa magnólie na lúke. ,,Nechceš mi hádam tvrdiť, že ti to prekáža! Veď je to príťažlivý muž! Nejedna dievčina by sa za neho rada vydala.“

Tmavovláska sa na kamarátku pozrela cez rameno: ,,Lenže ja ho neľúbim.“

,,Ale veď si sa mi minule priznala, že sa úžasne bozkáva. Prečo by si mi to inak hovorila, keby ....“

Cléa jej skočila do reči. ,,To nebol Stepháne, ale jeho mladší brat Aryien!. Okrem toho by si mala vedieť, že o takých veciach sa slušne vychovaná dáma nezmieňuje.“

Dievčina sa chytila rukami za ústa, potom sa doširoka usmiala. Nečakane do kamarátky štuchla. ,,Tak už tomu rozumiem! Ja som to vedela. Vždy to medzi vami iskrilo, aj keď si tvrdila opak. To je skvelé! Ako dlho to už trvá?,.“ zvedavo sa ozvala a rozplývala sa nad románikom svojej priateľky a jej tajného ctiteľa, akoby jej niekto oznámil, že sa dá cestovať v stroji času.

,.Nič ti radšej nepoviem. Si príliš roztržitá a ja nechcem mať problémy so svojim otcom,“ trvala na svojom a rozhodla sa pre diskrétnosť.

Tento postoj ju rozhneval. ,,Cléa, prestaň! Poznáme sa dosť dlho na to, aby sme pred sebou mali akékoľvek tajnosti! Veď ty sama si hovorila, že sa bozkáva neskutočne! Tak prečo sa o tom nechceš rozprávať?.“

Cléa si vystrela svoje dlhé nohy ukryté pod zamatovou suknicou a zamyslene sa zadívala na pestrofarebného návštevníka, ktorý sa usadil len niekoľko centimetrov od jej ruky. Fascinovane sa dívala na malého tvora. Keď do nej znova kamarátka štuchla, tak sa spamätala a namosúrene sa na ňu pozrela. ,,Nikdy som nepovedala, že sa výborne bozkáva,“ namietla a priblížila ruku bližšie k drobnému okrídlenému motýľu, akoby sa ho chcela dotknúť.

    ,,Máš pravdu, tak si to nepovedala. Tvrdila si, že sa bozkáva úžasne.“

Predsa len si získala kamarátkinu pozornosť. ,,Si otrasná Alina! Niekedy sa chováš skutočne nemožne!“

Plavovláska sa zachichotala, vstala z pieskovitého balvanu a provokujúco nadhodila. ,,Tak je to pravda?.“

Cléa na ňu prekvapene pozrela. ,,Čo?“

Alina sa nedala len tak ľahko odbiť. ,,To, že princ sa fantasticky bozkáva?.“

Dievčina sa fascinovane prizerala ďalšiemu motýľu, ktorý sa zmocnil jednej karmínovo červenej frézie a potom prižmúrila oči. ,,Ja sa o tom nechcem baviť.“

Kamarátka sa rozhodla, že neustúpi ani o piaď a provokujúco nadhodila. ,,Tvrdila si, že ti ten bozk pripomínal ....!

   ,,Bodnutie včelou?,“ opáčila brunetka zvesela a sledovala ako sa motýlie krídla pôsobením slnka blyštia sťa diamanty. 

Alina prudko pokrútila hlavou, až jej poskočili plavé kučery na chrbte. ,,To si nepovedala! Tvrdila si mi, že to bol ten ....“

Kamarátka už neudržala smiech. ,,Najhorší pocit?.“

Alina sa ňu prudko zamračila. ,,Cléa! Buď prosím vážna! Povedz mi niečo viac o tom, čo sa medzi vami odohralo,“ ozvala sa naliehavo a dúfala, že jej priateľka vyjde v ústrety. Horela zvedavosťou a nedočkavosťou. A vôbec netušila, čo je horšie. Mala pocit, že stojí blízko pri jazere, ale nemôže sa z neho napiť, lebo voda v ňom nie je pitná.

   ,,A čo také by si chcela počuť?,“ povzdychla si tmavovláska zmierená s tým, že kamarátka bude do nej dobiedzať dovtedy, dokým z nej nedostane uspokojivú odpoveď.

Alina sa zadívala na oblohu, ktorá pripomínala belasý ples tancujúcich dymových baránkov. Chvíľu trvalo, kým našla vhodné slová, ktoré by mohla sformulovať do ucelenej myšlienky. ,,Zaujímalo by ma, aké to vlastne je. Musí to byť úžasný pocit.“ ozvala sa tajomne sfarbeným hlasom.

,,No, ak to zažiješ s niekým, ku komu niečo cítiš, je to skutočne jedinečné. Ten zážitok si uchováš vo svojom srdci už naveky,“ priznala s úprimnosťou v hlase.

Kamarátka sa po jej priznaní usmiala a oči jej vzrušene zaiskrili. ,,Tak to musí byť nádhera. Je to asi podobné, ako keď stojíš pred zamknutou bránou, za ktorou nevieš čo sa ukrýva, no napriek tomu cítiš, že už si bola za tými dverami a odhalila jej tajomstvo.“

Cléa jej venovala prekvapený pohľad. ,,Ty si už niečo také zažila?.“

Dievčina pokrútila hlavou. ,,To nie. A práve preto sa spolieham na svoju fantáziu. Tá mi neraz napovie a ukáže správnu cestu. Aj keď pre iných možno neviditeľnú alebo neprijateľnú. Alina sa myšlienkami vrátila ku kamarátke, ktorá zažila niečo, čo ona možno nikdy už nezažije. ,,A kedy sa to vlastne stalo?.“

,,Pred štyrmi rokmi.“

,,Čože?! Veď to si bola mladšia ako ja! Pochybujem, že tvoj otec by to dovolil!.“

Cléa sa na ňu prísno pozrela. ,,Môj otec o tom vôbec nevie. Nevedel o tom doteraz nikto. Iba Aryien a ja. A teraz vieš o tom aj ty. A ja dúfam, že to tak zostane.“

Kamarátka z jej hlasu vycítila, že je pre dievčinu mimoriadne dôležité, aby sa o tomto jej prehrešku nikto nedozvedel. Prikývla. ,,Samozrejme, ostane to iba medzi nami ... ehm troma,“ dodala, keď v duchu narátala, koľko ľudí o tom vie.

Cléa sa zahanbene ozvala. ,,Nie je to tak celkom pravda,“ dodala a zadívala sa na zlatistú púpavu, ktorú sa chystala odtrhnúť. Alina, ktorá si medzitým ľahla do mäkkej trávy sa prevalila na pravý bok. ,,Počúvam.“

Kamarátka hľadala slová. ,,Vedia o tom dokopy štyria ľudia. Mňa totižto nepobozkal iba Aryien. Ako prvý ma pobozkal Even,“ priznala s rumencom na tvári a čakala na reakciu, ktorá prišla takmer okamžite.

,,Prosím?,“ zhíkla plavovláska a zatvárila sa akoby sa za chrbtom jej kamarátky zjavila nejaká desivá chiméra. ,,Nemôžem uveriť, že si dovolila, aby ťa pobozkal práve Even,“ neveriacky zamrkala dlhými svetlo popolavými riasami a pokrútila hlavou. ,,Veď je to Aryienov nepriateľ a protivník! To by ti predsa len tak neodpustil.“

Cléa zastavila jej zdĺhavý tok myšlienok: ,,On o tom už vie. Alina, mala by si vedieť, že ja.... ja ho ľúbim!.“ Dievčina sa po jej slovách na ňu pozerala ako na nejaké zjavenie, ktoré sa vynorilo z akejsi nočnej mory. Vôbec ju nespoznávala. Ničomu nerozumela. Zistila, že jej priateľka zažila svoj prvý bozk a jej nič nepovedala celé roky. Rovnako jej aj zatajila, že sa musí vydať z donútenia za muža, ktorým opovrhuje. A navyše ešte sa dozvedela, že Cléa miluje muža, ktorého by nemala ľúbiť. Even bol nezodpovedný proletársky záletník, ktorý nebol schopný sa oddať len jednej žene. Uprednostňoval záhrady s viacerými druhmi kvetov. Ale jej drahá priateľka ku nemu horí obrovskou láskou a ona nechce, aby sa trápila. Musí to prijať. Rozhodne sa nemôže vydať za niekoho, s kým bude celý život nešťastná. To ona nedovolí!

,,Neber si Stepháneho! Miluješ iného! Musíš sa vydať z lásky!, trvala na svojom, čím Cléu doslovne šokovala.

    ,,Môj otec je presvedčený, že s ním šťastná budem,“ rezignovane sa ozvala a sledovala ako jej malá bodkovaná lienka prechádza cez zápästie, pričom sa priblížila k ohybu lakťa.

,,Ale tvoj otec s ním nebude predsa žiť! Budeš s ním žiť ty a preto by si sa mala rozhodnúť sama za seba.“ Tmavovláska sa tak prudko mykla, až sa lienka zľakla, zatrepotala malými krídlami a odletela preč. Cléa sa nahnevane posadila. ,,Mám sa rozhodnúť sama? Kde si myslíš, že žiješ? Vo svete, kde sa nemusíš podriaďovať mocenským záujmom, alebo kde si môžeš povedať vlastný názor? Za koho sa vydám nerozhodnem ja, ale môj otec, ktorý je za mňa zodpovedný,“ dodala s trpkosťou v hlase.

Alina sa tiež posadila, uchopila kamarátku za ruku a zadívala sa jej do očí. ,,Mala by si sa rozhodovať sama. Si moja priateľka. Záleží mi na tebe. Ja chcem, aby si bola šťastná.“

Cléa si vytrhla ruku z jej dlaní a zaúpela. ,,Som presvedčená o tom, že budem so Stephánem

šťastná.“

      ,,Si o tom naozaj presvedčená, alebo sa snažíš samú seba o tom presvedčiť?.“ nedala sa odbiť plavovláska a hlasno si povzdychla.

    ,,Som o tom presvedčená,“ vyštekla a ani si nevšimla, že svojou hrubosťou Alinu ranila. Tá sa už odmietla o tom baviť. Mlčala. Napokon kamarátka prelomila ťaživé ticho. ,,Prečo mi to robíš? Veď vieš, že takto to bude ešte ťažšie! Čo sa tým zmení? Čo chceš ty zmeniť?,“

Alina sa razantne ozvala. ,,Mala by si sa vydať z lásky.“

Cléa prižmúrila oči a zaútočila. ,,A ty si vari neberieš princa Targuinna len z úcty k vlasti?.“

Dievčina vedela, že zaťala do živého a tak sa nečudovala, že jej priateľka sa tvári ohromene. Nakoniec sa tichým hlasom ozvala. ,,Beriem. Ale teba, neviaže žiadna povinnosť. Nenesieš bremeno budúcej kráľovnej. Ty máš na výber!.“

,,A koho by som si podľa teba mala vziať?.“

Alina jej venovala uprený pohľad. ,,Lásku svojho života. A ak je to práve Even ....“

,,Nemôžem, tvrdohlavo sa ozvala. ,,Otec by vyletel z kože. Nemá taký majetok, ako Stepháne a nie je ani tak významný. S tým môj otec nikdy nebude súhlasiť,“ namietala presvedčivo.

,,Aj keď ho miluješ?“

Cléa pokrútila hlavou. ,,Priťahuje ma, ale je to láska? Nie je to len akási túžba? Ja sa ešte nechcem vydávať. Chcem zostať slobodnou.“

Alina si povzdychla. ,,Rozumiem. Ja si prajem to isté. Nechcem manžela, ktorý ma bude držať nakrátko a nedovolí mi byť voľnou.“

,,Obidve sme spútané. Jedna povinnosťou, druhá chudým pôvodom. A naše srdcia sú umlčané. Ale taký je život. Nie vždy môžeme mať všetko čo chceme, Alina. Nie v tomto svete, ktorý je plný pravidiel a konvencií.“

,,Asi máš pravdu, „ priznala, hoci na nej bolo vidieť, že sama so sebou bojuje.

,,Neviň sa za to Alina, že tvoj život nie je rozprávka. Prijmi to čo je a nechci to vidieť inak. Bude sa ti ľahšie žiť. Nechci všetko meniť a pretvárať.“

Alina na to nepovedala nič. Nechcela byť kamarátke na príťaž. Vedela, že sa obidve čoskoro budú musieť vyrovnať so svojim osudom. S osudom, ktorý ani jedna z nich nechcela prijať.

,,Mali by sme ísť domov. Čoskoro sa rozprší. Teraz si nemôžeme dovoliť ochorieť.“

Dievčina prikývla a povedala tichým hlasom. ,,Choď napred, Cléa. Ja ťa doženiem.“

Kamarátka prikývla. ,,Nebuď dlho. Počkám ťa v pevnosti.“

Alina sa dívala, ako sa postava jej kamarátky vytráca z jej dohľadu. Bola princeznou. A vedela, čo je jej povinnosťou. No napriek tomu si priala byť slobodnou. Želala si to z celého svojho srdca. Len po tom jedinom túžila. Byť sama sebou a so sebou. Navždy.